9.kapitola

1. března 2015 v 21:14 | miselka |  Elitná škola
Zdravím ako sa mate? Ja nestiham nič tak mi prepáčte ak vás za nedbávam a aj za to že nič nepridáva, a táto kapitola je tiež kratka. Dneska som niečo napisala aby sa nepovedalo že na to uplne kašlem :-D. Dúfam že sa vám to bude páčiť a posnažím sa najsť si trochu viac času ;-). Čítájte a komentujte :-)


Zatvorila som za sebou dvere a pozrela som sa na moju novú izbu. Veľmi sa nelíšila od tej starej, jediný rozdiel bol že táto izby bola ladená do červeno-zlatej. Zbadala som opustenú posteľ a pri nej svoj kufor. Podišla som bližšie a unavene som si na ňu sadla. Čo budem teraz robiť? Všetci okolo mňa ma opúšťajú a ja už nevládzem. Ľahla som si na posteľ a po pár minútach som zaspala, prebral ma až šuchot a pohyb vedľa mňa. Prudko som sa narovnala až sa dievča vedľa mňa zľaklo a strhlo sa.
"Prepáč nechcela som ťa zobudiť" povedala a otočila sa späť k svojej skrini.
"Nič, aj tak spím viacej ako je potrebné" povedala som a postavila som sa. Telo ma ešte bolelo, ale už to bolo oveľa lepšie.
"Volám sa Melody" povedalo dievča a usmialo sa na mňa.
"Ja som Sofia" povedala som a prehrabla som si vlasy rukou.
"Je mi ľúto čo sa stalo tvojej kamarátke" povedala súcitne a pozorovala každý môj krok. Prekvapene som sa na ňu pozrela. Nevedela som čo mám povedať. Chvíľu som tam len tak stála a rozmýšľala som.
"Ako? Ty vieš?" opýtala som sa neveriacky a ukázala som na ňu prstom. Smutne sa usmiala.
"Je to prísne tajné, takže o tom vie celý Rokfort" povedala a zasmiala sa. Mala som pocit že chce situáciu odľahčiť menším vtipom. No nepodarilo sa. Stále som mala pred očami jej nehybné telo ako padá do hlbín a stráca sa mi.
"Super" povedala som a znovu som si sadla na posteľ. Podišla bližšie a sadla si na posteľ vedľa mojej. Predpokladám že bola jej.
"Vieš obdivujem ťa. Ja by som to na tvojom mieste nezvládla" povedala a usmiala sa na mňa.
"Aj ja mám pocit že sa mi už všetko vymyká s kontroly" povedala som a smutne som si uvedomila že je to úplná pravda.
"Viem že sa nepoznáme, ale kebyže niečo budeš potrebovať som tu pre teba" povedala a povzbudzujúco sa na mňa usmiala. Bolo to od nej milé. Mala som z nej dobrý pocit.
"Ďakujem" povedala som a Melody sa postavila a vyšla z izby. Zostala som zase sama. Pomaly som sa postavila a išla som sa prejsť. Po dlhšej dobe som počula že na mňa niekto volá menom, otočila som sa a zistila som že je to Sirius.
"Ahoj" povedala som a pozerala som sa na jeho vysmiatu tvár, no po chvíli zvážnel.
"Ako sa cítiš?" opýtal sa ma a dotkol sa môjho ramena. Trošku som cúvla, bolo mi nepríjemné keď sa ma teraz niekto dotikal. Pomaly ruku spustil dole a pozrel sa mi do očí.
"Úžasne" povedala som a irónia mi sršala z hlasu.
"Vieš, som tu pre teba. Bolo to hrozné" povedala a poškrabal sa na hlave. Ja som aj zabudla že on a jeho kamaráti tam vtedy boli.
"Nemali ste to vidieť. Nemal právo sa takto zachovať" povedala som a jedna slza mi utiekla. Hneď som si ju zotrela. No všimol si ju.
"Sofi všetko čo sa stalo, už nezmeníš. Nebola to tvoja vina. Vybrala si to sama. Teraz je na lepšom mieste" povedal Sirius a spravil nesmelí krok ku mne.
"Prečo si ku mne taký?" opýtala som sa ho a zamračila som sa na neho.
"Aký?" opýtala sa ma prekvapene a zamrzol.
"Máš ku mne až moc blízko na to že sa tak málo a krátko poznáme. Ja nechcem aby si si niečo zle vysvetlil ale ak ti ide o niečo viac, je mi ľúto no to ti dať nemôžem" povedala som a skúšala som rozlúštiť jeho reakciu z tváre. Nebola veľmi pekná.
"Ako ťa to mohlo napadnúť? Nič od teba nečakám, len si mi bola sympatická a povedal som si že je načase mať aj kamarátku nie len kamarátov. Chcem ti iba pomôcť. Nemysli si že za tým niečo hľadám. Naozaj nie" povedala a usmial sa na mňa. Dúfam že je to pravda. Nerada by som ho sklamala.
"Dobre to som rada. Ďakujem" povedala som a tiež som sa na neho usmiala. Keď si to tak vezmem zase je dobré že tu mám niekoho, že tu nie som úplne sama.
"Chcel som sa ťa spýtať, aj keď je to asi hlúpy nápad, či by si nemala záujem ísť na párty?" opýtal sa ma a ja som si povedala že to možno nie je až taký zlý nápad. Možno prídem na iné myšlienky a prídem na to ako ďalej
"Veľmi rada" povedala som a v ten moment sa mu tvár rozžiarila.
"Super! Nebudeš ľutovať. Poriadne si to užiješ" povedal a usmieval sa ako malý chlapec. V tento moment som si pomyslela že možno všetko zlé je za mnou a teraz nastanú dobré časy.
"Potrebovala by som hovoriť niekedy s tým tvojím kamarátom Remusom Lupinom" povedala som a v ten moment Sirius zvážnel.
"A prečo?" opýtal sa ma a zacítila som istú nervozitu. Divné.
"Má ma predsa na starosti. Rada by som s ním prebrala pár vecí ohľadom školy" povedala som a usmiala som sa.
"Jáj jasné. Poviem mu nech sa za tebou niekedy zastaví" povedal Sirius a tiež sa na mňa usmial. Ako keby mu odľahlo.
"Ďakujem. Asi sa pôjdem navečerať. Som dosť hladná" povedala som a spravila som prvý krok.
"Pôjdem s tebou už aj ja som hladný" povedal a celou cestou mi rozprával vtipné zážitky ktoré zažil so svojimi kamarátmi. Bola to príjemná zmena, pomohla mi jeho spoločnosť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 2. března 2015 v 20:34 | Reagovat

Tak za prvé, nebolo to až také krátke.. keď si o tom varovala na začiatku, čakala som niečo kratšie :D Za druhé, bolo to skvelé! Táto kapitola sa mi naozaj páčila :) a za tretie, už sa neviem dočkať pokračovania!

2 kelly145 kelly145 | Web | 2. března 2015 v 21:18 | Reagovat

Nie je to krátke, je to presne tak akurát. Táto poviedka sa mi páči :) Len v nej pkračuj! Teším sa na ďalšiu kapitolu!!

3 Kristen Kristen | Web | 8. března 2015 v 20:44 | Reagovat

Ó Melody :) :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

4 Nikinka Nikinka | Web | 27. června 2015 v 21:47 | Reagovat

Tak, právě jsem dokončila 'povídkový maraton' na tvém blogu a dočetla poslední zveřejněnou kapitolu :-D. A musím říct, že svého času nelituju, protože bylo fajn dívat se, jak se postupem času stále lepšil tvůj styl psaní :). A vážně mě nadchl celý ten nápad, kvůli kterému asi celá povídka vznikla. Na začátku mi sice připadal Sirius trošku měkký, ale nakonec se můj pohled na něj pozměnil; člověk ho prostě musí milovat :D :). Teď už asi zbývá říct jen to, že se těším na další kapitolu, tak šup, šup!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama