8.kapitola č.1

17. ledna 2015 v 12:00 | miselka |  Elitná škola
Dúfam že sa bude pačiť :-)


"Videli ste to?" opýtal sa nás ohromene James. Ja som len nemo stál. Nedokázal som uveriť tomu čo som práve videl. Ten chlap len tak nechal umrieť jednu zo svojich študentiek a potom druhú napadol lebo ju chcela zachrániť. Ju!

"Ja som vám to vravel. Nemali sme sa do toho púšťať" povedal Remus a prehrabal si rukou vo vlasoch.

"Musím ísť za ňou" povedal som rozhodne a pozrel som sa na svojich priateľov. Tí sa na mňa pozreli ako keby som zošalel.

"Zbláznil si sa?" opýtal sa ma James.

"Sirius, myslím si že dnešok ti jasne dal najavo že oni sú z iného sveta ako my. Mal by si sa od nej držať čo najďalej" povedal Remus a pozrel sa na mňa so strachom v očiach. Vedel že ju nenechám len tak. Hlavne nie teraz keď ma tak potrebuje.

"Prepáčte chalani no ja musím" povedal som a vyšiel som z izby. Hnal som sa chodbou do nemocničného krídla a zastal som až pri dverách no počul som hlasy.

"Toto prekročilo medze našej dohody Both!" počul som nahnevaného Dumbledora.

"To dievča sa rozhodlo samo. Len som rešpektoval jej rozhodnutie" povedal na svoju obranu jej profesor, hneď som sa zamračil, ten smrad!

"Nemal si právo. Tvojou povinnosťou je chrániť ich a nie prizerať sa ako zomierajú! A toto dievča mi ako vysvetlíš? Prečo je v takom stave v akom je? Čím si od teba zaslúžila toto!" páni riaditeľa som takéhoto ešte nevidel.

"Nerešpektovala moje slová. Neposlúchla rozkaz!" vyprskol ten muž.

"Čo si ty za človeka?" opýtal sa udivene Dubldor. "Ako sa môžeš takto správať k svojim žiakom?"

"Kľudne si ju zober! Nemám o ňu záujem. Vždy s ňou boli problémy. Nemá žiadnu disciplínu. Oddnes môže byť študentkou Rokfortu lebo týmto ju z Aurory vylučujem" povedal profesor a počul som kroky tam som sa dal nabok.

"Spoľahni sa že ju prímem" povedal Dumbldor a už som iba videl ako ten muž namosúrene odchádza čo najďalej od nemocničného krídla. Po chvíli odišiel aj Dumbledor.

Vrazil som do nemocničného a neveril som svojim očiam. Čo jej to zviera urobilo? Celá bola opuchnutá a dobitá, len tak bezvládne ležala na posteli. Cítil som sa tak bezmocne ako nikdy. Chcel som jej pomôcť no nemal som ako.

"Pán Black pomôžem vám?" opýtala sa ma Poppy a ja som až nadskočil ako som sa zľakol. Vôbec som si nevšimol kedy došla.

"Ako je na tom?" opýtal som sa a kývol som hlavou k nej.

"Zotaví sa. Chce to čas, utrpela veľa zranení" povedala Poppy a smutne sa na ňu pozrela.

"Ako dlho?" opýtal som sa no nespustil som z nej oči. Ani sa nepohla.

"Uvidíme, podľa toho ako bude slečna bojovať. No myslím si že je to dobrá bojovníčka" povedala Poppy a usmiala sa na mňa. Tiež som sa usmial. Áno to je. Silná bojovníčka.

"Pán Black musím Vás požiadať aby ste odišli" povedala Poppy a pozrela sa na dvere. Nemal som chuť sa s ňou hádať, aj tak by mi nedovolila tam zostať. Veď čo som jej ja? Pobral som sa preč a vo dverách som sa na ňu ešte raz pozrel. Dúfam že sa z toho dostane.


****


Prebralo ma to ako ma niekto ťahá po zemi. Pomrvila som sa.

"Už si hore?" opýtal sa ma profesor a ja som sa snažila zaostriť pohľad no nešlo to. Pocítila som kopnutie a ranu do hlavy. V tom momente mi v nej začalo hučať.

"Nikto si nemôže dovoliť neposlúchnuť moje rozkazy počuješ?" kričal na mňa a ďalej ma udieral. To som si už len matne uvedomovala lebo som strácala vedomie, až ma nakoniec pohltila tma.


****


Smiala som sa a bežala som za ním.

"Počkaj ma! Kam utekáme?" opýtala som sa ho a on sa otočil a usmial na mňa.

"Poď a uvidíš" povedal a znovu začal bežať. Zasmiala som sa a bežala som sa ním. Zastali sme až na jednej lúke kde bola prichystaná deka a jedlo. Usmiala som sa.

"To si prichystal ty?" opýtala som sa ho a chytila som ho za ruku.

"Áno, chcel som ťa prekvapiť a niečo sa ťa spýtať" povedal a druhú ruku si dal do vačku. Vybral z nej malú krabičku a kľakol si na kolená. Och môj Merlin!

"Sofia Stark si to najlepšie čo ma v živote stretlo. Chcem ťa milovať a byť s tebou až do smrti a dúfam že aj po nej. Prosím ťa, staneš sa mojou ženou?" opýtal sa ma a ja som nevedela čo mám v ten moment urobiť. V mojom tele búšil ohňostroj šťastia.

"Áno" dostala som zo seba nakoniec. Otvoril krabičku a v nej bol ten najkrajší prsteň aký som kedy videla. Dominoval mu veľký diamant v tvare kvapky a okolo neho bolí malinké diamanty. Bol nádherný. Nastokol mi ho na prst a potom ho pobozkal.

"Hneď ako som ho uvidel vedel som že je to ten pravý. Je ako dážď. Ako jedna kvapka. Pripomína mi deň keď si ma prvý krát pobozkala" povedal a ja som sa na neho zvalila a vášnivo som ho pobozkala. On si pamätá!

"Milujem ťa" zašepkala som mu do pier.

"Aj ja ťa milujem, nikdy ťa neopustím" povedal a zovrel ma vo svojom náručí.


****


"Slečna preberte sa!" počula som vzadu hlas ženy. Pomrvila som sa a pomaly som otvorila oči. Skoro som sa rozplakala keď som zistila že to bola len spomienka a nie skutočnosť.

"Ako sa cítite?" opýtala sa ma milo vyzerajúca pani.

"Dobre" zaklamala som. Bolelo ma celé telo, ale zažila som už aj horšie.

"Donesiem vám pár elixírov" povedala a zmizla za dverami. Zdvihla som ruku a zbadala som na nej prsteň od teba. Sľúbil si že ma nikdy neopustíš! Pozrela som sa na zvyšok svojho teľa a bola som zhrozená. Čo sa to so mnou stalo?

V tom mi to všetko preletelo hlavou. Nikol ako klesá ku dnu toho jazera. Tvrdé rany od profesora. Všetko som si pamätala. Ach Nikol čo si to spravila?

"Som rád že ste sa prebrali" povedal muž na konci mojej postele. Riaditeľ tejto školy, ak si dobre pamätám. Kedy prišiel.

"Ďakujem" povedala som no obi dvaja sme potom zostali ticho. Došla milo vyzerajúca pani a naliala do mňa pár elixírov a potom zmizla. Riaditeľ celý čas ticho stál a pozoroval ma.

"Mám pre vás dve správy" povedal kľudním hlasom.

"Aké?" opýtala som sa a zamračila som sa na neho. Čo toto všetko má znamenať?

"Telo vašej priateľky sa našlo a poslali sme ho do Londýna za zvyškom jej rodiny" povedal a ja som sa nezmohla ani na slovo. Možno som v kútiku duše dúfala že prežila, že to všetko bol len zlý sen.

"Druhou správou je že vás váš profesor vylúčil zo školy. Prebral som to s vašimi rodičmi a súhlasili s tým aby ste si ročník dokončili na našej škole, ak s tým samozrejme súhlasíte" povedal a pozrel sa na mňa spod pol mesiačikových okuliarov. Ten bastart ma vyhodil! Zato že som chcela zachrániť svoju priateľku? Sviňa!

"Zostáva mi niečo iné?" opýtala som a vduchu som si predstavila otca aký je teraz sklamaný.

"Áno môžete ma odmietnuť" povedal a usmial sa na mňa.

"Ďakujem, no asi bude lepšie ak si aspoň nejakú školu dokončím" povedala som a pretrela som si oči. Zase sa mi chcelo spať.

"Pospite si, vyliečte sa a potom vás zaradím do školského života na Rokforte" povedal a odišiel. No super! Otec ma zabije. Ten podliak Both! Zaplatí za všetko!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama