47. Domov, ďalší prírastok do rodiny Potterovcov č.1

29. září 2014 v 21:40 | miselka |  Zakazaná Láska
Môj prvý deň no.... prvá prednáška o práve bola čistá nuda každú chvíľu som myslela že zaspím, ale druhá o starovekých kultúrach bola v pohode Usmívající se uvidím ako to bude pokračovať... v stredu ma čakajú ešťe imatrikulačky Nerozhodný... no a teraz sa pokusím dať sem kapitolu Mrkající



Pohodlne som sa usadila v kupé a pozrela sa von okno. Nedokážem uveriť tomu že už prešiel rok. Pozerala som sa na nástupište v Rokwille a rozmýšľala nad tým čo všetko sa stalo za ten rok. Nedokázala som myslieť na tie zle veci. Myslela som na tie pekné. Prišla som sem ako dobré dievča Juliet Potterová. A teraz? Mám za sebou dvoch milencov, s bývalou najlepšou kamarátkou Lily si nevieme prísť na meno. Stalo sa toho veľa. No neľutujem nič. Som rada. Všetko čo sa stalo sa malo stať. Zmenilo ma to. Myslím si ale že nová Juliet je lepšia.
"Nad čím rozmýšľaš?" opýtal sa ma Sirius a sadol si vedľa mňa. Usmiala som sa na neho. Nie už sa nehnevám.
"Všetko sa tak zmenilo od toho ako som sem tento rok prišla" povedala som a pozrela som sa zase von oknom.
"Ľutuješ?" opýtal sa ma a mal v hlase strach.
"Nie Sirius neľutujem nič" povedala som a zase som sa otočila a zadívala som sa jemu do tváre. Mal v nej radosť. Šťastie ktoré som v nej už dlho nevidela. Tá radosť v jeho očiach napĺňala aj mňa šťastím.
"Tu ste!" povedal James a nahrnul sa do kúpe. Ešte raz som sa pozrela na Sirusa, usmiali sme sa na seba a pozreli na Jamesa.
"Nedokážem tomu uveriť že máme za sebou ďalší rok" povedal James a pokrútil hlavou.
"Veď ani ja" povedala som. Dvere sa znovu otvorili a vstúpil Remus.
"James zabijem ťa. Povedal som ti že ma máš počkať. Ja som ťa ako idiot hľadal po celom nástupišti" povedal Remus, vyhodil si svoj kufor a pozrel sa na Jamesa ktorý sa práve tváril ako najväčšie neviniatko na svete.
"Prepáč Námesačník ale ja som ťa nepočul" povedal James a poškrabal si hlavu.
"Tak si dal vyčistiť uši" povedal nahnevane Remus a sadol si.
"Remus s toho si nič nerob James počuje vždy len to čo chce" povedala som a usmiala som sa na svojho brata. Hodil po mne pohlad ala ,,je mi jedno čo si myslíš,, a potom ,,buď už konečne ticho,, nadvihla som obočie a pokrútila hlavou.
"Viem Jul tvoj brat je na takéto veci expert. Kebyže ma vidíte. Vyzeral som ako úplní debil keď som ho hľadal a on si tu kľudne už váľa šunky" povedal Remus a pokrútil hlavou. Ja som sa zasmiala, no ďalej som nepočúvala pozerala som sa na vzďaľujúci Rokwill a tešila sa že vlak sa dal konečne do pohybu.
***
Rýchlo sme si pobrali veci a vyšli z vlaku. Pred vlakom sme sa na rozlúčku objali so Siriusom a Remusom.
"Remus budeš mi chýbať. Prídi niekedy" povedala som a objala ho.
"Dohodol som sa s Jamesom prídem na posledný týždeň" povedal Remus a žmurkol na mňa. Usmiala som sa aspoň niečo. Potom sa na mňa pozrel Sirius. Ja som sa na neho usmiala a povedala.
"Tak sa maj Sirius" povedala som a otočila sa. Jeho prekvapený výraz bol na nezaplatenie. Hádam si nemyslel že ho obímem? Na to ešte nie som pripravená.
Zbadala som mama a ocka hneď som sa j nim rozbehla. Mama ma objala a začala plakať.
"Mami no tak neplač veď sme už tu" povedala som a usmiala som sa na ňu. Pustila ma a objala Jamesa.
"Och deti moje tak veľmi ste mi chýbali" povedala a ešte viac sa rozplakala pozrela som sa na svojho ocina ten sa len usmieval. Usmiala som sa aj ja a tiež ho objala.
"Oci som rada že ťa vidím" pustila som ho a ocino sa objal ale tak ,,chlapsky,, aj s Jamesom.
"Aj vy ste mi veľmi chýbali. S vašou mamou to už od včera je na nevydržanie. Stresuje. A keď uvidíte čo všetko navarila" povedal otec a chytil sa za hlavu.
"James nechci ma naštvať" povedala prísne mama a my sme sa začali smiať.
***
Otec mal pravdu. Doma nás čakala hostina ako keby sme sa vrátili domov dvadsiati. Musím ale uznať že som sa fakt super najedla. Teraz sedíme s Jamesom na gauči a odfukujeme. Nedokážem sa pohnúť. Mamina sa išla prezliecť tak máme chvíľu kľud.
"Keď sa ma ešte dnes na niečo spýta tak asi vybuchnem" povedal James lebo odkedy sme vystúpili z vlaku tak na nás mama hrnie otázky.
"Mal si jej písať každý deň s podrobným opisom včerajška a mal by si pokoj" povedala som a rozopla som si pre istotu gate. Neskutočne to pomohlo.
"Vieš čo asi to tak budem robiť. Mal by som nad tým porozmýšľa lebo toto je šialené" povedal James a hneď na to vošla mama a pokračovalo sa s výsluchom. Viem že to myslí v dobrom. Že nás miluje ale aj mne s toho už asi preskočí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktoá poviedka by sa vám pačila keby pokračovala?

Zakázaná láska 38.4% (56)
Chladná maska 15.8% (23)
Minulosť jednej upírky 15.1% (22)
Elitná škola 11.6% (17)
Všetky 13.7% (20)
Bol raz, bola raz... 5.5% (8)

Komentáře

1 Šílenej Šílenej | Web | 10. února 2015 v 19:52 | Reagovat

taťka Potter se sice moc neohřál, ale líbí se mi :D správnej práskač :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama