46.možno sa raz budeme vedieť akceptovať

22. září 2014 v 15:19 | miselka |  Zakazaná Láska
Ďalšia kapitola dúfam že sa vám bude páčiť :-) Ako sa máte?

"Viem to. Viem o tebe a Malfoyovi. Prečo? Ako si to mohla urobiť? To si načisto potratila rozum?" opýtal sa ma a ja som na neho hľadela. Ani neviem čo som v ten moment cítila. Bola som prekvapená? Zahanbená?
"A? čo keď to vieš? Je mi to jedno. Je to len medzi mnou a Luciusom" povedala som a on sa ani nepohol. Vyzeral hrozne. Ako keby z neho pomaly odchádzal život.
"Vieš čo Black? Staraj sa o seba. Nie o mňa. O právo hovoriť mne niečo, radiť mi či dokonca rozkazovať mi, si prišiel. A teraz ak by si bol taký láskavý a uhol mi z cesty" povedala som a pozrela som sa za neho čím som mu chcela naznačiť aby uhol. Cítila som isté zadosť učenie keď som ho takto videla, ale z druhej strany mi ho bolo lúto.
"Viem že som ti ublížil. Viem že teraz chceš ublížiť ty mne. Juliet ale nenič samú seba. Malfoy nie je muž pre teba" povedal potichu a pozeral sa mi do očí.
"A kto je muž pre mňa? Ty? Máš pravdu najprv som ho chcela len využiť aby si trpel no teraz je to iné.... začínam k nemu niečo cítiť" povedala som a jemne som sa usmiala. Vypleštil na mňa tie jeho krásne oči.
"To nemyslíš vážne. Snáď mi nechceš povedať že miluješ Malfoya?" opýtal sa ma a v očiach mal zdesenie. Ja som si vzdychla lebo ma táto konverzácia pomaly prestáva baviť.
"Daj mi pokoj. Ako som povedala teba do môjho života nič nie je. Rob si čo chceš. Mne daj pokoj" povedala som a odsotila som ho z cesty a pokračovala ďalej. Prešiel medzi nami prúd energie ako som sa ho dotkla. Všimol si to aj on, no nestihol zareagovať lebo ja som zdrhla do izby. Hodila som sa na posteľ a išla mi hlava prasknúť. Čo teraz? Mám vo svojich citoch taký strašný zmätok. Viem že k obi dvom niečo cítim. Viem že obi dvaja niečo cítia ku mne. Viem že sa k Siriusovy nedokážem vrátiť. Nie teraz. Možno to nebudem vedieť nikdy. Milovala som ho. Dala som mu všetko. Opustil ma. Úplne ma zničil. A teraz ma žiada aby som sa k nemu vrátila a tvárila sa že je všetko v poriadku? Ten tiež asi nemá všetkých doma.
Lucius. Ľúbim ho? Neviem či to čo k nemu cítim je láska. Možno že aj je, ale je to iná láska akú som cítila (cítim) k Siriusovy. To čo mi dnes povedal. To ako sa na mňa pozeral. Ten pocit keď som bola v jeho náručí..... Čo si teraz počnem? Neviem si dať rady s jedným chlapom ktorého milujem nie to ešte z dvoma.
Otočila som sa na chrbát a rozhodla som sa že bude lepšie keď vypnem. Osprchovala som a išla som spať.
***
Ráno som sa zobudila skôr ako Evansová, čo bolo dosť zvláštne. Hneď som sa pobrala do sprchy a rýchlo som sa poobliekala. Dole v klubovni ešte nikto nebol tak som si povedala že pôjdem na raňajky, pri troche šťastia sa najem v kľude. Tak ako som si aj želala na raňajkách boli prvé ranné vtáčatá. Sadla som si na svoje obvyklé miesto a nabrala si jedlo. Asi o päť minút sa oproti mne posadil Sirius. Nekomentovala som to. Pozrela som sa inam a ďalej som jedla. Sedel tam v tichosti sa na mňa pozeral. Po chvíli mi už dosť začal liesť na nervy. Nebola som svoja v jeho spoločnosti. Teraz keď sme tu sami a on len ticho sedí a pozerá sa na mňa... mala sto chutí vykríknuť.
"Pomôžem ti?" opýtala som sa na môj údiv dosť kludným hlasom. No nepozrela som sa na neho. Tvárila som sa, že to čo mám v tanieri je oveľa zaujímavejšie.
"Najprv by si sa mi mohla pozrieť do tváre" povedal tiež pokojne. Pomaly som zdvihla hlavu a zadívala sa do tých najkrajších očí na svete. Stuhla som. Nedokázala som sa ani pohnúť. Akoby ma zvieral pohľadom. Bol taký krásny. Bol môj.
"Teraz je to lepšie" povedal a jemne sa usmial. Tiež som sa usmiala, ani neviem prečo.
"Ako dlho ma chceš ešte trestať?" opýtal sa ma a ja som naklonila hlavu na bok.
"Ale ja ťa netrestám Sirius. To čo bolo medzi nami bolo krásne, ale všetko krásne sa raz skončí. A medzi nami sa to skončilo" povedala som a musela som dať hlavu dole. Nedokázala som sa na neho pozerať.
"Nevrav mi že ma už nemiluješ. Ja viem že stále k sebe cítime lásku. Pokašlal som to ja viem, ale už si ma dosť potrestala. Musím uznať to s Malfoyom bol geniálny nápad. Myslel som že zošaliem. Nedokážem zniesť tú predstavu" povedal a ja som sa na neho pozrela. Mal v očiach bolesť. Určite som ju mala aj ja. Zhlboka som sa nadýchla.
"Sirius pochop to. Nemôžeme byť spolu. To čo sa stalo medzi nami. Bolí to. Nedokázala by som sa tváriť že sa nič nestalo. Stále to mám pred očami. Luciusa som chcela využiť. Máš pravdu. No teraz je to inak. Mám ho rada" hňeď ako som to dopovedala treskol päsťou do stola. Nadskočila som. Aj poniektorý naokolo sa zľakli a pozerali na neho pohľadom ,,chlapče ty nie si v poriadku,,
"Hádam mi nechceš tvrdiť že si sa do toho smrada zaľúbila?" spýtal sa ma celý červený. Ja som sa narovnala a plná sebavedomia som odpovedala.
"Ja tebe nemusím nič vysvetľovať. To čo je medzi mnou a ním sa teba netýka. Nemáš žiadne právo mi zasahovať do života. Je to moja voľba čo budem a, s kým budem robiť" povedala som a on mal na tvári vpísaný výraz ktorý som nevedela identifikovať.
"Juliet pomiatla si sa? Dobre vieš aký je. Veď je prívržencom veď vieš koho. Ako môžeš mať rada niekoho ako je on?" spýtal sa ma a v hlase mal úplnú beznádej.
"Neviem ako som sa mohla zamilovať do teba" vyštekla som. Postavila som sa a jeho som tam nechala samého sedieť.
***
Sedela som v knižnici a čítala som noviny. Aspoň som sa tak tvárila. Stále som premíšlala nad rozhovorom so Siriusom. Kedy sa to skončí? Kedy budem schopná akceptovať to že je v mojom živote no nie ako môj partner. Kedy toho bude schopný on? Zo zamyslenia ma vytrhol až Remus.
"Dobré ránko slečna Potterová" povedal mi a s úsmevom si sadol vedľa mňa. Hneď som sa začala usmievať aj ja.
"Dobré ránko pán Lupin" povedala som s úsmevom a podala mu noviny.
"Je tam niečo zaujímavé?" opýtal sa ma a otvoril ich. Nasadila som výraz tupca čo nevie narátať do desať.
"Ja vlastne ani neviem" povedala som a pokrčila som ramenami. Pozrel sa na mňa a v očiach mal pochopenie.
"Zase si myslela na neho?" opýtal sa ma a ja som sklonila hlavu.
"Neviem či niekedy budem vedieť normálne existovať v jeho blízkosti" povedala som a pozrela som sa mu do tváre. Mal ju smutnú. Vedela som že sa ma snaží pochopiť.
"Raz to príde. Všetko má svoj čas" povedal a ja som sa nad tým zamyslela. Možno má pravdu. Len čas ukáže čo bude s nami.
***
Týždne ubiehajú. Škola je čím ďalej tým ťažšia a ťažšia, ale jedna správa je dobrá. Blíži sa leto. Neviem sa dočkať. Za ten dlhší čas sa nič nezmenilo. Stále som povečinov s Remusom, alebo s chalanmi. So Siriusom je to stále komplikované. Nedokážeme byť pri sebe, bez toho aby sme niečo cítili. Ale zlepšuje sa to. Dokonca spolu už na verejnosti normálne rozprávame, a doberáme sa. Ako keby sme boli priatelia. Myslím si že Remus mal pravdu. Časom sa budeme vedieť akceptovať a možno budeme zase priatelia. Pevne v to dúfam. Lucius je môj Lucius. Stretávame sa, ale nie tak často. Neviem to vysvetliť. Potrebujem byť s ním, ale rešpektujem jeho život aj on môj. Chceme aby sa naše skutočné životy nepokazili a ani nespojili. Máme svoj tajný život ktorý milujeme. Čím ďalej sa s ním stretávam, tým viacej viem že on nieje taký ako si každý o ňom myslí. Netvrdím stále že ho milujem tak ako Siriusa, ale niečo medzi nami je. Vášeň? Chémia? Neviem....
***
"James každé leto si doma kňučal že aké strašné sú koncoročné skúšky na Rokforte, ale podľa mňa to nebolo až také zlé" povedala som a usmiala som sa na svojho brata. Ten sa poškrabal na hlave a povedal.
"Hovor za seba sestrička. Myslím že na skúške u McGonagalovej som vypotil asi päť kíl. Tá si na mne zgustla za celý rok" povedal a utrel si čelo.
"Nie si v tom sám kamoško" povedal Sirius a pobúchal ho po ramene. Ja som sa na nich len usmiala.
"Ale toto je váš problém nie náš. Však Remus? Pozrite sa na nás milo sa k nej správame a preto to dnes išlo ako po masle" povedala som a usmiala som sa na Remusa. Ten sa tiež usmieval a kýval hlavou.
"Máš pravdu Jul" povedal a James vtedy vydal neidentifikovateľný zvuk. Pozrela som sa na neho so zdvihnutým obočím.
"Ste trápny" povedal James otočil sa a odišiel.
"Presne. Ste trápny" povedal Sirius a tiež išiel za Jamesom. Začala som sa smiať a Remus tiež.
"Tí dvaja nie sú celkom v poriadku" povedala som keď sme sa trochu ukľudnili.
"Tak ale čo narobíš. Aj tak sú naši" povedal Remus a nadvihol ramená.
"Máš pravdu sú naši" povedala som a usmiala sa na Remusa. Ten mi úsmev opätoval a vedel presne čo som tím chcela povedať. Stalo sa toho veľa. Veľa sa ublížilo, no nesmiem zabúdať na tie pekné veci. Remus mal pravdu časom všetko to zlé pominie a ostane len to dobré.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktoá poviedka by sa vám pačila keby pokračovala?

Zakázaná láska 38.4% (56)
Chladná maska 15.8% (23)
Minulosť jednej upírky 15.1% (22)
Elitná škola 11.6% (17)
Všetky 13.7% (20)
Bol raz, bola raz... 5.5% (8)

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 22. září 2014 v 22:29 | Reagovat

Dej to malo milý, no trošku ma dorážali tvoje preklepy :D Niekedy sa to zíde po sebe prečítať viackrát :) Inak ako som povedala, je to fajn :)

2 Kristen Kristen | Web | 23. září 2014 v 18:14 | Reagovat

:D Presne aj ja robím milión chýb ale ty si tu mala také iritujúce :D Ale inak fajn zlatá kapitola veď si na seba zvyknú a Malfoy... k nemu mi dobro proste nesedí :D

3 Alethea Alethea | Web | 23. září 2014 v 22:04 | Reagovat

Z tohto zoznamu by mi u dotyčnej osoby prešiel len Dexter a GoT :D
Nad Teóriou veľkého tresku som už premýšľala, veľa ľudí vraví, že je to super, takže možno sa k tomu jedného dňa dostanem :D

4 Šílenej Šílenej | Web | 10. února 2015 v 19:47 | Reagovat

přesně takhle nějak by měl vypadat konec povídky, teda nechci říct, že je tohle konec, ale v pohodě by to tak prošlo... nikoho nenadchne ani neurazí, prostě takový akorát :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama