45.Zvrátená láska?

1. září 2014 v 8:37 | miselka |  Zakazaná Láska
A je tu pokračovanie :-) Zase mi blbol blog vôbwc mi nešlo nič pridať a ani komentovať aj vy ste mali taký problém? Užite si kapitolu som zvedavá na vaše názory :-)


Vyšla som z veľkej siene hneď ako som sa najedla. Remus kráčal vedľa mňa a jediné čo povedal bolo...
"Ďakujem" usmiala som sa na neho a išli sme ďalej. Netvrdím že to bolo jednoduché, sedieť tak blízko pri ňom a tváriť sa že sa nič nestalo... No dokázala som to. Myslela som si že to bude ťažšie. Možno mal Remus pravdu. Po čase s tým budem vedieť žiť. Možno mu budem vedieť aj raz odpustiť, ale nikdy nezabudnem. Došli sme na prvú hodinu a ja som si hneď sadla do zadu.
"Mám si k tebe sadnúť nech tu nie si sama?" opýtal sa Remus a ja som sa usmiala.
"A nebudeš chýbať nikomu?" opýtala som sa. Nechcela som aby potom prišlo k nejakému nedorozumeniu. Zasmial sa a sadol si.
"O nikom takom ešte neviem" povedal a vyložil si knihy na stôl.
"Neboj sa Remus aj ty si nájdeš tú pravú" povedala som a usmiala som sa na neho. On sa na mňa pozrel a vážnym tónom sa ma opýtal
"A čo ty?" hneď môj pohľad padol na Siriusa. Sedel a pozeral sa na mňa. Smutne som sa usmiala.
"Keď ja mám stále šťastie len na tých ľavých" povedala som a pokrčila som ramenami. Zasmial sa.
"To by som nepovedal" povedal a otvoril si knihu hneď ako vstúpil profesor. Už sme boli ticho. Chvíľu som rozmýšľala nad jeho slovami, ale napokon som zaťala zuby a povedala som si že to mám hodiť za hlavu. Idem predsa ďalej.
Dnešný deň sa blížil ku koncu. Konečne! Neznášam pondelky. Mali sme poslednú hodinu so slizolinom. Prvý krát za svoj život som sa na tú hodinu tešila práve preto. Chcela som už vidieť Luciusa. Postavila som sa k svojmu kotlíku a čakala som kým sa všetci študenti zaradia na svoje miesta. Na koniec prišiel on. Vyzeral ako vždy. Chladne a arogantne. No mne sa začali triasť kolená pri spomienke na náš spoločný deň. Zaujímalo by ma kedy sa to zopakuje... Slughorn nám zadal prácu a všetci sme sa pustili do nej. Máme vytvoriť elixír na uzdravenie rán. Hneď som si spomenula na tú grcku čo som musela piť v nemocničnom a zdvihol sa mi žalúdok. Našťastie som tie myšlienky vedela zahnať. Po asi dvadsiatich minútac sa mi z ničoho nič objavil na knihe lístoček. Otvorila som ho a moje srdce poskočilo.

Chcem ťa vidieť. Dnes večer v starej učebni obrany proti čiernej mágii. Budem ťa tam čakať hneď po večeri. Teším sa na teba.

Tvoj poddaný Lucius.

Usmiala som sa a hneď som si lístoček schovala do vrecka. Poobzerala som sa navôkol no našťastie sa nikto nepozeral. Od vtedy som sa len jemne usmievala.

***

Na večery som do seba hádzala všetko len aby som bola čo najskôr najedená. Môj brat sa na mňa pozeral ako na malého blázna.
"Sestrička ty máš ale apetít" povedal a usmial sa na mňa. Pozrela som sa na neho s plnými ústami.
"To máme spoločné" povedala som a žmurkla som na neho a utrela som si ústa. Vstala som a všetci sa na mňa pozerali.
"Kam ideš?" opýtal sa ma James a ja som sa pozrela hneď na Siriusa. Mal otázku v očiach. Tušil to.
"Prejsť sa. Prevetrať si hlavu" povedala som a pozrela som sa späť na brata.
"Asi aj ja pojdem ten pondelok mi dal zabrať" povedal a utrel si čelo. Zasmiala som sa a vykročila som preč zo siene. Za sebou nechala Siriusa z hlavou plnou myšlienok.
Rútila som sa chodbami aby som bola čo najrýchlejšie s Luciusom. Rozrazila som dvere učebne a začala som sa usmievať. Stál tam a pozeral sa von oknom. V učebni bola skoro tma. V diaľke bolo vidieť ako slnko zapadá a prebúdza sa noc a hviezdy na oblohe. Zavrela som za sebou dvere a on sa otočil. Usmial sa jemne no u neho to bol aj tak výkon a uklonil sa mi. Cítila som sa ako kráľovná.
"Pani moja" povedal a s úsmevom sa priblížil ku mne až kým nebol tak blízko že som cítila jeho vôňu a tlkot jeho srdca. Usmiala som sa ešte viac. Bol taký krásny. Svetlo ktoré dopadalona jeho krásnu tvár sa lesklo v jeho temných očiach. No nie pre mňa. Pre mňa boli tie oči plné lásky a pokory.
"Už som sa nevedel dočkať kedy ťa zase uvidím chýbala si mi" povedal a pohladkal ma po tvári. V momente sa moje kolená začali triasť a cítila som že sa začínam červenať.
"Ani ja som sa už nevedela dočkať kedy budeme zase spolu" hneď ako som to povedala hodila som sa mu okolo krku. Zaskočilo ho to no len na chvíľu. Potom ma objal svojimi mohutnými rukami a ja som sa cítila v bezpečí tak ako nikdy. Položil ma na lavicu a postavil sa medzi moje nohy.
"Si iná ako ostatné" povedal a ja som ho pohladkala po tvári. Videla som v nej toľko bolesti.
"Iná ako Narcisa?" opýtala som sa, no hneď som to oľutovala. Odtrhol sa odo mňa a zase sapozeral von oknom. Nevedela som čo mám robiť tak som tam len tak sedela a pozerala sa na neho. Po chvíli sa ozval tichým no vážnym hlasom.
"Narcisa nieje zlá. Rešpektuje ma. Rešpektuje rozhodnutie našich rodičov. Vie že nemáme na výber. Vie že jedného dňa sa stanem jej mužom" povedal a sklonil hlavu. Bolela má predstava že nieje iná možnosť. Možnosť že by sme spolu utiekli niekam ďaleko. Niekam kde by nás nikto nenašiel.
"Aj ja som to rešpektoval. Donedávna" povedal a otočil sa ku mne. V očiach mal taký zmätok. Mierne som sa na neho usmiala nech mu dodám odvahu hovoriť ďalej.
"Keď som ťa zbadal. Rozpadol sa mi celý svet. Neviem myslieť na nič iné iba na teba. Je to ako posadnutosť. Neveril som že raz sa dožijem toho že sa ocitnem pri teba tak blízko, tak intímne. Ten zážitok minulú sobotu. Bol to najúžasnejší deň v mojom živote. Mal som pocit že celý svet prestal existovať. Ako keby neexistovalo nič len my dvaja" povedal a znovu sa otočil k oknu a vložil si tvár do rúk. Nadýchla som sa a povedala som mu čo všetko cítim ja.
"Ja som ťa vždy nenávidela. Nechcela som ťa. Priznám sa chcela som ťa len využiť aby som nahnevala Siriusa. Aby trpel tak ako som trpela ja" povedala som a on sa na mňa otočil a zadíval sa mi do očí. Mal v nich len bolesť.
"No teraz necítim nenávisť. Cítim náklonnosť možno aj lásku. Viem iba že som s tebou rada. Nechcem aby to skončilo" povedala som a postavila som sa na nohy a podišla som k nemu. Zobrala som si jeho tvár do rúk a hľadela mu do očí.
"Neopusti ma, prosím" povedal veľmi potichu najprv som myslela že sa mi to len zdalo, no videla som v jeho očiach že je to pravda. Usmiala som sa na neho.
"Nikdy" povedala som a začala ho bozkávať. Bozkával hladovo a rýchlo, ako keby na tom závisel jeho život. Strhla som z neho košeľu a sako. On urobil to isté. Ústami prešiel po mojom krku a vyzliekol mi zbytok oblečenia. Zavrela som oči a vychutnávala si ho.
"Som tvoj. Vždy ťa budem poslúchať. Nedovolím aby sa ti niečo stalo. Si pre mňa môj ostrov nádeje. Moja láska" povedal a v ten moment mi mysľou prebehlo len jedno zvrátená láska. Ja a Lucisiu sme sa ľúbili no inak ako sa ľúbi zaľúbený pár, alebo manželia. Inak ako som ľúbila Siriusa. Všetko nasvedčovalo tomu že nás to vedie to istej formy záhuby. No v ten okamih nám to bolo jedno. Milovali sme sa pomaly a jemne aj kým sa úplne nezotmelo a v učebni bola úplná tma.
***

Ako som prechádza po prázdnych chodbách usmievala som sa ako idiot. Hladkala som si pery a cítila som stále jeho dotyk. Mala som pred očami jeho tvár. Jeho krásne telo. No hlavne jeho úsmev. Úsmev ktorý venuje iba mne. Úsmev ktorým mi dokazuje že je v ňom niečo dobré. Niečo čo stojí o záchranu.
Zahla som za roh a zarazila som sa v polke pohybu. Stál na konci chodby a pozeral sa na mňa. Mal v očiach sklamanie? Pozrela som sa mu na ruky a uvidela som čo drží v jednej z nich. Záškodnícku mapu. Vedela som čo v nej videl a vedela som prečo je aj tu. Zdvihla som hlavu a zamierila som si to k nemu. Nemám čo stratiť. Nebojím sa ho. Zastala som pri ňom a čakala som či mi uhne z cesty alebo mi niečo povie. No nič sa nestalo iba sa na mňa pozeral a mlčal. Prezrela som si ho. Remus mal pravdu trápi sa je to na ňom vidieť. Už to nie je ten bezstarostný Sirius. Vyzeral ako niekto iný no v jeho zoslabnutom tele. Nie. Nebudem ho ľutovať. Nebojácne som prehovorila.
"Mohol by si mi láskavo uhnúť z cesty?" opýtala som sa a zamračila som sa na neho. Zhlboka sa nadýchol a prehovoril.
"Viem to. Viem o tebe a Malfoyovi. Prečo? Ako si to mohla urobiť? To si načisto potratila rozum?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aya Aya | 1. září 2014 v 16:41 | Reagovat

Nuž, už som si poriadne nepamätala zápletku, ale...
Lucius je oveľa starší ako Záškodníci. Upozorňujem na to v každej glose :-D Aj sa mi zdá, že je akosi OOC. Chápem, že pri niekom, koho ľúbi, je určite menej chadný ako obvykle, ale prišlo mi to až príliš.
ďalej, čiarky utekajú z textu, to nie je dobré ;-) a chcelo by to dávať väčší pozor aj na schému Uvádzacia veta: "Priama reč." Všimla som si, že za UV si dala obyčajnú bodku ;-)
Ale určite budem čítať aj ďalej, napriek tomu, čo som vymenovala, ma to celkom baví :-)

2 Kristen Kristen | Web | 1. září 2014 v 20:37 | Reagovat

Hej Lucius je síce starší ale proste veľa autorov poviedok si to spravilo po svojom takže to mi nejako žily netrhá keďže i ja som v jednej poviekde z neho spravila spolužiaka záškodníkov lebo som nevedela že je starší :D Kapitola super, som zvedavá ako to s nimi bude ďalej

3 Šílenej Šílenej | Web | 10. února 2015 v 16:36 | Reagovat

shrnu to velice jednoduše a doufám že i výstižně: a doprdele! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama