14.kapitola

4. prosince 2010 v 16:44 | Miselka |  Chladná maska
Tak je tu slúbená dalšia kapitola. Dúfam že sa vám bude páčiť. Je zložená z mojich básni a výrokou ktoré som v poslednej dobre vymislela. tak príjemné čítanie a prosím vás o komenty. zajtra mám v pláne vás obehnúť, ale prepáčťe naozaj teraz nenmám čas.


Zobudila som sa skoro ráno. Alice ešte spala. Pretrela som si oči a vliezla som do kúpeľne. Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle a neverila som tomu čo vidím. Moja bledá tvár vyzerala inak. Tak živo. Na to nie som zvyknutá. Už od malého mala som mala tvár ako kameň, a teraz sa to má všetko zmeniť?
"Dobré ráno, ako je to možné že si tak skoro hore?" opýtala sa ma Alice a ja som sa na ňu zadívala. Pozerala na mňa tak ako vždy. Takže ona si tú zmenu nevšimla, tak to iba ja? čo sa to somnou deje?
"Ja vlastne ani neviem" povedala som a pozrela som zas na svoj odraz v zrkadle.
V mojich očiach som zbadala iskry. Mala som chuť zabíjať. Chytila som sa umývadla a zhlboka som sa nadýchla. Mojím telom prešla veľká energia. Ruky sa mi triasli, a moje telo ako keby chcelo vybuchnúť. Prestala som vnímať okolie a sústredila som sa iba na to aby to prešlo. Počula som smiech, plač, rozhovory. Cítila som bolesť, strach, radosť a sklamanie. Z hrude mi vyšiel tichý vzlyk a ja som sa zase prebrala.
Stála som pred zrkadlom a pozerala som sa na seba. z mojich očí sa vytratili iskry a zase sa stali krásne fialovými.
"Je ti niečo?" opýtala sa ma Alice a ja som sa na ňu pozrela. Čo sa to somnou deje?
"Ja neviem" povedala som a vyšla som z kúpeľne. Ľahla som si na posteľ a snažila som sa upokojiť. Stále som niečo cítila, ale už to nebolo také silné ako pred tým. Alice sa tvárila že nič nevidela, ale stalo sa to. Tie pocity, tá sila. Muselo to byť skutočné.

********

Sedím na hodine s Chrabromilom. Snažím sa nevnímať Remusovu prítomnosť. Rozmýšľam o tom čo sa mi stalo dnes ráno v kúpeľni. Bolo to také čudné. Nevedela som to ani popísať. Hlavu som mala ako po výbuchu.
Na mojej lavici pristál papierik. Pozrela som sa na neho a pomaly som si ho zobrala do rúk.

Čo je to vlastne láska?
                                  R.L.

Pozerala som sa na ten papierik dlho. Nevedela som čo mu mám na to vlastne odpísať. A či mu mám vôbec odpísať.
Nevedela som či je to dobrý nápad, ale odpísala som mu

.. ľudia , teda nie všetci ale väčšina si vždy asociojuje LÁSKU so vzťahom dvoch bytosti s pohlavím zapornej aj pozitivnej charakteristiky v ľubovoľnej kombinácii za podmienky uspokojovania mentálnych, orálnych a iných defektov. a ak by toto bo jediný význam LÁSKY tak ... to čo je láska a čo vie, aké kúzla, jej využití.

                                                                                  L.N.


Poslala so papierik preč a rozmýšľala som nad tým či som to všetko popísala správne. Náš vzťah z Remusom je tak trochy zvláštny. A je predurčený k záhube. Už len preto že on je dominantný a ja som dominantná. To je kombinácia na istú smrť.

Pristála mi odpoveď na lavici. Zobrala som si to do ruky a začala čítať.


Dnes niak poeticky. Tak mi prosím opíš náš vzťah, a ako sa to všetko skončí. Ja na teba neviem len tak zabudnúť.


Prečítala som si to a zobrala som si do ruky pero. Ani som si neuvedomovala čo píšem.. písala som všetko čo som si myslela.


Nemám rada nikoho,
hľadím len na seba
Ja nikam nepatrím,
ty pôjdeš do neba.
Nechaj ma dodýchať po svojom,
chcem krvácať sama,
navždy ostaneš v srdci mojom
a navždy ťa budem mať rada...
Prosím zabudni na to čo je v srdci mojom.
ja ťa už nemám rada,
tak skončime,
inak všetci zomrieme...
                                     L.N.


Poslala som papierik Remusovy a pozerala som sa na svoje ruky zase sa triasli. Ako je to možné že keď milujete nieje cesty späť? Ako je možné že keď milujete zdá sa vám nepodstatný celý svet? Láska je to najsilnejšie so nám mohol dať tento svet....
Jeho odpoveď prišla rýchlo.

Chcem byť tvojím snom,
túlať sa s tebou nocou, dňom.
Chcem si ťa do náručia skryť,
do náručia svojho navždy vryť.

Nevzdám sa ťa!
                              R.L.

Pozerala som sa na tie riadky a nevedela som čo mám robiť. Iba jedno mi bola jasné. Milujem ho, tak čo mám teraz robiť?


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Máte rady môj blog?

Áno 54.8% (23)
Nie 11.9% (5)
Som tu prvý krat a už som nedojdem 14.3% (6)
Som tu prvý krát ale páči sa mi 19% (8)

Komentáře

1 Casion twoje SBééééčko!!! Casion twoje SBééééčko!!! | Web | 4. prosince 2010 v 17:51 | Reagovat

jj krássne, tie básne suprowé... len sa to trochu zle číta to biele písmo na bledom pozadí...

2 Eldarwen Eldarwen | Web | 4. prosince 2010 v 18:12 | Reagovat

Ouha...Krásne! :)

3 Isabella Isabella | Web | 4. prosince 2010 v 20:58 | Reagovat

Už som tu dlho nebola... ach, ja tak zabúdam.
Súhlasím s Casion, zle sa to číta, aj keď to vizerá strašne efektne. Máš krásny lay...
A teraz kapitola - Ich príbeh je úžasný, krásny a smutný... Teším sa na ďaší diel. Celé je to úžasné. ;-)

4 Chris Chris | Web | 5. prosince 2010 v 17:26 | Reagovat

blbo sa to čítalo kvôli bielemu písmu... ale inak super kapitola... chudák Remus má to s Lurdes ťažké

5 TJ TJ | Web | 14. prosince 2010 v 11:42 | Reagovat

Básne sú nádherné :)

6 kami kami | Web | 20. března 2011 v 21:11 | Reagovat

Uá! Prečo? To je kruté. Som zásadne proti ich láske.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama