10. Zápas

16. června 2010 v 18:01 | Chris
ono.... ja som to "trochen" doplietla a uvedomila som si to vďaka Aranel van de´Corvin ktorej patrí veľká vďaka :D dúfam že už je to dobre... :D


Odkedy sa Liz dozvedela omne pravdu, bolo mi ovela lepšie. Cítila som sa lahšia. Bála som sa, že s Liz nebudeme už až tak dobre vychádzať, ale mýlila som sa. Stali sme sa najlepšími priateľkami. Náš vzťah je ovela lepší ako som si myslela. Všetko je v pohode. No až na Jamesa. Blíži sa prvý zápas sezóny. Je so slizolinom, takže máme časté tréningy, píli nám uši, že majú skvelú stratégiu a že sa máme snažiť aby sme vyhrali, lebo keby prehráme slizolin nám to bude do konca našich životou pripomínať. Každému z týmu strašne lezie na nervy. Matt Danson, ďalší odrážac s ktorým som perfektne zohrána, dokonca na tréningu doňho odpálil dorážačku. Cindy Crawfordová(triafačka) naňho navrieskala pred celou školou, že ak jej nedá pokoj nacpe mu prehadzovačku do zadku. Myslím, že sa ho to dotklo lebo bol na ňu odpornejší ako obvikle. Liz sa mu dokonca vyhrážala, že ak jej nedá pokoj odstúpi z družstva a povie slizolinčanom jeho slabiny. James sa potomto výstupu trocha skludnil, ale stále bol na nevydržanie. Ja jediná som to zvládala ako tak v pohode, bez žiadnych cholerických výstupov čo každého prekvapilo. Viete v amerike sme mali podobného kapitána, ba ešte horšieho. Ale my sme hrávali s inými školami v amerike ktoré boli dvakrát tak lepšie ako slizolin. Podla mna vyhráme, lebo James je skvelý stiháč, Liz, Cindy a Luis sú naozaj zohraný triafači. Alexander Briane je bohovský strážca a ja a Matt sme naozaj skvelý odrážači. Sme zohratý, rozumieme si a patrí medzi mojich najlepších kamošov a je s ním sranda. Tak si naozaj nemyslím, že by sme mali prehrať. Ale čo to hovoriť Jamesovi. Ten je vystresovaný aj za nás. Dokonca už týždeň neskríkol za Lily to svoje "EVANSOVÁ! POĎME NA RANDE!". skrátene nezvládato. A keď mu to niekto z družstva povie tak na nás navrieska, že sa máme starať o svoje veci a sústrediť sa na ten zápas.

****

-Toto bol ten najhorší tréning!-ponosoval sa Matt keď sme vošli do šatní a James sa vyparil.
-Hovor mi o tom! Ak nás bude takto trízniť, nebudeme mať energiu a ten zápas prehráme! Povedz mi, vždy bol takýto?-spýtala som sa. Matt bol v družstve aj pred rokom, ale aj tak musel na konkurz. Nie ako Liz. Tá nemusela.
-Nie nebol! To bude asi tým, že je to jeho posledný rok!-odvetil Matt a vyzliekol si tričko. Chvíľu som sa naňho zhypnotizovane pozerala, ale potom som pokrútila hlavou a pozrela sa mu do očí.
-Ale veď odkedy je v týme on tak stále má metlobalový pohár chrabromil!-odvetila som mierne podráždene. No fakt! Päť rokov po sebe má pohár chrabromil!
-Bude to tým, že zato, že je siedmak si to chce užiť! A chce vyhrať nech odchádza zo školy s dobrým pocitom!-ozvala sa za nami Liz. Zablátený habit šmarila na zem.
-Hej, ale mohol by byť milší! Zvládneme to!-odvetila Cindy. Prikývla som. Alex sa pousmial. On je naša morálna podpora.
-Nebojte sa! Toto je len preto, že hráme so slizolinom! Potom to už bude v pohode!-povedal.
-To teda dúfam, lebo urobím to čo mu Cindy sľúbila! Nacpem mu prehadzovačku do zadku!-zamrmlal Luis. Všetci sme sa zasmiali. Luis je tak troška cholerik.

****

Ešte jeden trénig a potom zápas. A potom budeme mať na čas od buzerovania pokoj. Všetci sa tešíme keď už bude po zápase a myslím, že nás chápete nie? Posledný tréning je dnes o 16:00. Som zvedavá čo od nás bude čakať. A zajtra je ten vysnívaný zápas.
-Hej Cas!-skríkol pomne niekto. Otočila som sa na Matta. Bežal zamnou. Zastala som a čakala kým sa kumne dostane.
-Čo potrebuješ Mattie?-spýtala som sa. Kyslo sa zatváril.
-Nevolaj ma Mattie!-povedal. Uškrnula som sa. Len vo sne! Pomyslela som si.
-No a čo potrebuješ?-spýtala som sa ho znova.
-No...-začal a sklopil pohlado.-no, o kolkej máme tréning?-spýtal sa ma napokon.
-O štvrtej!-odvetila som zarazene. To preto zamnou tak bežal? Veď sa ma to mohol spýtať aj na hodine ktorú máme teraz spolu.
-Vďaka!-poďakoval sa a chcel sa otočiť.
-Matt! Teraz máme spolu hodinu!-povedala som. Poklepkal sa po čele a spoločne sme šli na hodinu, pričom sme preberali metlobal.

****

Keď sme prišli do učebne, s Mattom sme ešte dobrali pred prvou lavicou naše téma a potom sme sa každý odobrali na naše miesta. To jest ja k Liz a Matt ku jeho kamošom. Zložila som sa vedla nej. Pozrela sa namňa.
-Čo máš s Dansonom?-spýtala sa ma s prižmúrenými očami.
-Nič!-odvetila som.-vážne!-dodala som, keď sa namňa neveriacky pozrela. Vtom sa na nás otočil James.
-Počúvajte! Nepríďte na tréning neskoro ako minule jasne?-spýtal sa a v očiach sa m nebezpečne iskrilo.
-Neboj sa!-povedala som a prevrátila oči. Liz to už nekomentovala, len rátala do desať aby mu neurvala hlavu.
-Ježiši James nehysterč! Ste všetci v perfektnom stave! Určite to vyhráte!-ozval sa Remus. Vďačne sme sa naneho s Liz usmiali.
-Hej! Píliš ich ako drevorubač!-zastal sa nás dokonca aj Sirius. Aj naňho som sa usmiala, ale on sa namňa ani nepozrel.


****

Na poslednom tréningu sme neboli dlho. Tak nás buzeroval, že sa Luis naštval a zo slovami "Ja toho už mám dosť" zletel na zem a šiel smerom do hradu. James sa hneď naštvane pobral za ním. Chvíľku sme si ostatný len tak hádzali pričom sa Alex skoro zrúbal z metly keď sme mu prihrali. O desať minút sa vrátil James.
-Tréning sa skončil!-povedal a odchádzal. Všetci sme zleteli na zem.
-A čo Luis?-spýtala sa Cindy. Asi sa bála, že končí s metlobalom. James si povzdychol.
-Nekončí!-povedal a všetci sme si úlavne povzdychli. Keby nám oznámil, že končí s metlobalom asi by som ho šla zabiť. Veď kde by sme teraz našli niakeho triafača? A aj keby sme ho našli tak by bol bez tých krvipotných tréningov. Vošli sme do klubovne kde panovala kludná atmosféra. Sadli sme si do kresiel. Luis tam už nebol. Asi šiel do postele. James si sadol do tmáveho kúta a hral sa s figúrkami ktoré mal rozložené na modele ihriska. My sme si užívali pokoj od buzerovania.
Len sme sa s nieky rozprávali a tak. o hodinu sme šli na večeru. Slizolinčania sa nás snažli provokovať, ale zachovali sme si chladné hlavy. Keď sme sa vrátili do klubovne sa niektorý stavovali na výsledky zápasu. O osmej sa James ktorý sa od stola ani nepohol postavil.
-Družstvo! Do postele!-zavelil. S želaním sladkých snov sme sa odobrali do izieb a mysleli na zajtrajší zápas.

****

Spala som kľudne. Mala som normálny bezsený spánok čo je veľmi dobre. Prebrala som sa so skvelou náladou. Liz bola tiež v pohode. Hneď sme sa obliekli do dresov a zišli do klubovne, kde sedel v kresle James.
-James! Si v pohode?-spýtala sa ho Liz. James sa na ňu pozrel. On zrejme dobre nespal. Mal kruhy pod očami a prispatý výraz.
-Som v úplnej pohode! Vy?-spýtal sa nás on.
-Cítime sa skvele!-odvetila som a usmiala sa. Ešte sme si počkali na zbitok družstva, nech urobíme dojem a vojdeme všetci naraz. Keď prišli ostatný tak sme šli do velkej siene. Keď sme vošli pripadala som si ako v spomalenom zábere. Od všetkých stolov sa ozívalo tlieskanie a záplava červenej farby. Teda až na slizolinský. Odtial šli len nadávky a tam bola len zelená farba. Najedli sme sa, všetci okrem Jamesa. Bože chudák ten je vystresovaný, už aby bolo po zápase a my sme vyhrali. Keď sme sa teda najedli šli sme do šatní. Pred sieňou nás zastavili ešte Sirius a Remus.
-Neboj sa Paroháč! Vyhráte to!-povedal Sirius.
-Presne! Hentí sú asi taký dobrý ako Peter v telesnej!-dodal Remus a usmial sa. James prikývol a šiel ďalej.
-Veľa šťastia!-zakričal zamnou Rem. Otočila som sa naňho a usmiala sa.

****

James nám chcel niečo povedať. Niaky príhovor, ale vždy keď otvoril ústa tak ich aj zavrel. Nakoniec nás bez povzbudivej reči vyhnal von. Samozrejme keď sme vychádzali tak sme začuli tlieskanie. Nadávky od slizolinčanov nebolo počuť. Madam Hoochová sa postavila medzi kapitána slizolinu a Jamesa.
-Kapitáni! Podajte si ruky!-zavelila. James a ta gorila si neochotne podali ruky pričom sa na seba strašne mračili.
-Vysadnúť na metly!-poručila znova. Všetci sme prehodili jednu nohu cez metlu. Keď zapískala, odrazili sme sa od zeme a vzlietli sme. Vzduch mi zašvišťal okolo uší. Konečne zase vo vzduchu. Počasie sme mali ideálne. Nefúkal vietor, a nesvietilo ani ostré slnko. Poobzerala som sa či niekde neuvidím niaku dorážačku ktorá útoči na našich, ale nič. Sledovala som aj Jamesa ako sa obzerá po zlatej strele. Napla som uši aby som počula komentár.
-ÁNO!-skríkol.-chrabromilská triafačka Liz Hillová práve strelila prvý bod! 10:0 pre chrabromil!-potešila som sa a zavrela oči. Liz strelila prvý gól. Keď som otvorila oči, videla som ako namňa letí dorážačka. Stisla som pálku a sústredila sa. TRESK. Odrazila som ju na opačný koniec smerom k slizolinskému triafačovy ktorého skoro zrámovala z metly.
-hups!-poznamenala som.

****

Vedieme o 10 bodov. James už niekoľko krát mohol mať strelu v rukách, ale vždy to prekazil slizolinský stíhač, ktorým bol Reg, ale našťastie ju nechytil ani on. S Mattom sme sa ukázali pred celou školou ako perfektne zohraný, lebo dorážačky lietajú a lietajú. Musíme mať otvorené oči a napnutý sluch. A vtedy...
-JAMES POTTER CHYTIL ZLATÚ STRELU, ČÍM VYHRAL ZÁPAS!-ozvalo sa. JO! VYHRALI SME! Stočila som metlu a pristála ako prvá vedla Jamesa ktorý už bol tiež na zemi a v rukách držal brániacu sa strelu. Skočila som k nemu a objala ho. Hneď zamnou ho objala Liz a Cindy. Bozkávali sme ho na líce a tešili sa. Potom tam vleteli Matt, Luis a Alex ktorý vrieskali a tiež ho obímali. Keď sme sa ho pustili všmli sme si, že sa k nám hrnú chrabromilčania. Jamesa som sa hneď pustila, ale ďalej som ako ostatný vrieskala radosťou. A to sme prosím pekne vyhrali len prvý zápas. Panebože čo budeme robiť keď vyhráme pohár? Zo zadu ma niekto objal. Otočila som sa na Matta.
-Boli sme skvelý!-kričal.
-Boli! Hlavne mi dvaja!-povedala som a zatvárila sa samoľúbo. Tiež sa tak zatváril.
-Presne! Veď bez nás by to nevyhrali! Teda bezomňa. Ty si bola len posila, ale aj bez teba by som to zvládol!-povedal. Zatvárila som sa ublížene.
-Tss!-odvetila som. To už nevydržal a rozosmial sa. Otočila som sa na ostatných. Radosť z víťaztva mi nikto nezoberie. Všetci sme tam ešte vrieskali od šťastia. Zbadala som Remusa. Keď si ma všimol zamával mi. Rozbehla som sa k nemu a skočila mu okolo krku.
-Vyharali sme!-hovorila som šťastne, ako keby som tomu nemohla uveriť. Zaskočene ma objal. Až teraz som si uvedomila, že som na ňom doslovne zavesená. Pustila som ho a sklopila zrak k zemi.
-Prepáč... ja... no to s tej radosti! No proste prepáč!-vysúkala som zo seba a pozrela som sa naňho. Tváril sa troška zaskočene, ale potom pokrútil hlavou.
-V pohode! Boli ste výborný! Všetci!-pochválil ma. Chcela som mu poďakovať, ale skočil naňho zo zadu šťastný James.
-NÁMESAČNÍK! VYHRALI SME!-kričal. Potom sa pozrel na mňa.-bude párty!-iba mi to povedal a začal ďalej jačať. Už som toho kriku mala dosť. Chcela som sa otočiť a ísť do šatní, ale narazila som do Siriusa.
-Sorry!-povedala som mu a chcela odísť, ale zastavil ma.
-Bola si dobrá! Sesternička!-povedal. Prekvapene som sa naňho otočila. On ma naozaj pochválil? A naozaj sa namňa teraz usmieval?
-Dík!-odvetila som a šla do šatní.

****

Oslava bola v plnom prúde. Pilo sa, jedlo sa, dokonca sa aj spievalo. James a Sirius boli taký opitý, že dokonca spolu tancovali na stole a dokonca sa aj niekedy pobozkali. Liz a Cindy tancovali. Alex a Luis boli natiahnutý na gauči a sledovali Jamesa a Siria. Matt ich natáčal na video. Jediný kto sa nezábaval bol Remus. Sedel v kresle a čítal si knihu. Bože tento chlapec vôbec vie čo je to zábava? Prišla som k nemu. Ani si ma nevšimol taký bol zažratý do čítania. Počkala som či si ma nevšimne, ale nedočkala som sa. Tak som mu jednoducho knihu z rúk vyšklbla.
-Hej! Čo to..?-nedopovedal, lebo si všimol, že to ja tu knihu držím.
-Cas! Potrebuješ niečo?-spýtal sa ma.
-Ani nie!-odvetila som. Prikývol.
-Tak vrátiš mi tú knihu?-spýtal sa ma. Pokrútila som hlavou. Zatváril sa zarazene.
-Prečo?-spýtal sa ma.
-Remus! Aspoň jeden deň sa zabávaj! Vrátim ti tú knihu, ale len keď si pôjdeš zatancovať!-povedala som mu a čakala na jeho reakciu. Prižmúril oči a chcel sa po tej knihe natiahnuť, ale ja som sa otočila a rozbehla smerom k dievčenským internátom. To nečakal. Vybehla som schody a knihu som hodila kumne do izby a zišla dole. Čakal ma pri schodoch. Opretý o zábradlie, ruky zastrčené vo vačkoch nohavíc. Postavila som sa pred neho.
-Keď si s tebou zatancujem vrátiš mi knihu a dáš mi pokoj?-spýtal sa ma. Zatvárila som sa tak, že premýšľam, ale potom som prikývla.
-Myslím, že hej!-odvetila som a schmatla som ho za ruku a vtiahla do klubovne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 16. června 2010 v 18:17 | Reagovat

super, super, super. Doufám, že se dají dohromady ;-) nechceš semka hodit i tu jedenáctou kapitolu :D  :D  :D  :D

2 Twinksie Twinksie | Web | 16. června 2010 v 22:54 | Reagovat

Super!!! Ale radšej si to uprav a pridaj si túto kapitolu do rubriku lebo ked´ to niekto bude neskôr čítať tak 10 nenájde :D

3 Šílenej Šílenej | Web | 22. června 2010 v 14:17 | Reagovat

to by byl pořádnej průser kdyby to Nebelvír projel a Rema docela lituju, takhle sprostě mu ukrást knížtičku, to se nedělá, Blacková! :D

4 Muhe Muhe | Web | 22. června 2010 v 14:49 | Reagovat

taky podraz, chudák Rem, šlohla mu dítě! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama